Tomáš cestuje, bloguje a ukazuje svetu, že kvalitná pánska móda má svoje miesto aj na Slovensku. V najrôznejších podobách. Nezáleží na tom, či stojí vo svojej obývačke alebo skúma Kubu, Mikoland nepočúva neprajníkov a má odvahu byť sám sebou. Ako to robí?
Baví ťa interiérový dizajn, cestovanie aj móda. Ako sa ti podarilo spojiť tieto záujmy dohromady a venovať každému z nich dostatok času?
To je môj problém doteraz. :) Keď som začínal s blogovaním, vyčlenil som si niekoľko tematických oblastí, ktoré ma v tej dobe najviac bavili. Keďže som si nevedel vybrať iba jednu jednu z nich, rozhodol som sa začať rovno so všetkými tromi s vedomím, že po čase sa mi názory nejak učešú a budem sa potom zameriavať už len na tú jednu, ktorá mi pôjde najlepšie.
Samozrejme, uvedomoval som si, že to nie je veľmi dobrá stratégia začiatočníka, ale vtedy som to ešte tak vážne nebral. Dnes sa mi názory postupne utrieďujú a rozmýšľam skôr nad tým, ako moje hlavné témy vzájomne prepájať. Dobrým príkladom môže byť fashion post v štýlovom interiéri niekde v zahraničí.
Riadiš sa heslom „Nič nemusí byť nijak, všetko môže byť hocijak.“ Máš túto vetu na rozume aj keď sa rozhoduješ, čo si ráno oblečieš, alebo sa držíš istých módnych zásad?
Tá veta je pre mňa vždy oslobodzujúca, v hocijakej oblasti života. Poviem si ju hlavne v momentoch, keď už niečo prehnane riešim aj s prihliadnutím na názory iných. A na tých v konečnom dôsledku nezáleží. Myslím si, že v ničom na svete by nemali existovať pravidlá, hovorím si, že to pravidlo som práve ja a možno práve takto nejak si to celé heslo aj vykladám.
Rád s úsmevom tiež hovorím, že „môj outfit nikdy nie je náhoda“. Znie to aj tak sebavedomo, že teda vždy viem, čo si oblečiem. Vždy to tak ale nie je. A to je tá fáza, kedy mi moje heslo pri obliekaní prejde hlavou. Zvyčajne to dopadne asi tak, že do mesta vyrazím len s menším batohom v obyčajnom tričku, teplákoch a teniskách. Kreácii typu šialený outfit - a teraz to možno preženiem - a la kostýmček Eltona Johna sa u mňa určite na základe tohto hesla nedočkáte. :)
Bez ktorých kúskov oblečenia si nedokážeš predstaviť svoj šatník a aké v ňom, naopak, rozhodne nenájdeme?
Neviem si ho určite predstaviť bez basic kúskov typu obyčajné biele/čierne tričko, košeľa, obyčajné modré rifle, čierne nohavice a podobne. Ide viac-menej o kúsky bez potlače, jednofarebné a neošúchané. Jednak sú to kúsky, ktoré budú vždy nadčasové a jednak kúsky, s ktorými sa dá vždy ľahko kombinovať. Preto som za ne ochotný aj viac utratiť.
V poslednej dobe inklinujem aj ku škandinávskemu štýlu, hlavne čo sa týka farieb. Súvisí to hlavne s mojím bývaním, ktoré je celé zariadené v tomto štýle. Prirodzene sa mi dostal pod kožu už aj v obliekaní. Neznamená to však to, že dávam úplný stop pestrým farbám. Skôr už mojom šatníku toľko nedominujú.
Naopak si viem určite predstaviť život bez žabiek, trojštvrťových nohavíc alebo krátkych hrubých kovových retiazok. Určite sa zaobídem aj bez oranžovej farby. :)
Navštívil si Kubu, Francúzsko aj USA. Ktorá krajina ťa inšpirovala najviac?
Krajinne úplne najviac asi Kuba. Bol som tam už dvakrát a pokojne by som tam išiel znovu. Koniec koncov, mám precestovanú iba polovicu krajiny, čiže tá druhá neprebádaná na mňa stále čaká. Zážitkovo to boli asi Spojené štáty, kde som si tento rok šiel splniť aj konkrétny sen. Chcel som zažiť film La La Land na vlastnej koži a navštíviť miesta, na ktorých sa film točil, čo sa mi aj podarilo.
Úplne najväčšiu lojálnosť mám asi voči Európe. Takú obrovskú rozmanitosť kultúr na takom malom území nikde inde nenájdeme, a preto ma nekonečne inšpiruje. Som teda šťastný Európan. :)
Vyberáš si nové kúsky oblečenia aj na základe pôvodu a kvality materiálov? Ktorý materiál sa v tvojom šatníku objavuje najčastejšie?
Asi ako väčšina, aj ja sa cítim najlepšie v 100 % bavlne, čiže dominuje tento materiál. Zároveň čím som starší, tým viac inklinujem ku kvalitnejším a stálejším výrobkom.
Všeobecne by som však podotkol, že v súčasnosti je pre mňa najdôležitejšia udržateľnosť a transparentnosť pri odevných procesoch vo fabrikách. Keďže módny priemysel je druhý naj-neeko, začal som nakupovať o dosť menej a s rozumom, alebo vyhľadávať brandy takzvanej „slow fashion".
Tiež som začal trochu vo svojom šatníku upcyclovať. Mám napríklad hneď niekoľko šortiek, ktoré som si sám vytvoril z dlhých nohavíc. Niektoré staršie kúsky neaktuálnych strihov zasa dávam celé prešiť krajčírke, pričom v minulosti som sa ich zvykol zbavovať a kupovať nové.
Turisti to majú odpustené, no ty potulky mestom v žabkách neuznávaš. Dovolenkuješ vždy štýlovo, aj keď je to na úkor pohodlia?
Áno, štýlovo a musím povedať, že je to stokrát pohodlnejšie než turizmus v žabkách! :)
Čo ty a sekáče, bazáre, oblečenie z druhej ruky? Navštívil si nejaké aj v zahraničí?
Toto sú veci, v ktorých ešte neplávam a ktoré by som chcel v budúcnosti určite viac využívať. Počul som, že v Bratislave je veľa aj značkových sekáčov na úrovni, no vždy som ich tak trochu obchádzal. Asi mám v hlave stále zakorenený názor z minulosti, že v sekáčoch páchne a chodia tam vyslovene ľudia, ktorí na nové oblečenie nemajú. Dnes je to už skôr asi o tom, že tam chodia ľudia, ktorí hľadajú niečo výnimočné, brandový kúsok za dobrú cenu, alebo len odmietajú „fast fashion".
Veľa mužov móda zaujíma, no niekedy im chýba odvaha prejaviť svoj vkus. Čo by si im poradil?
Byť sám sebou a prijať to. Uvedomujem si, že to nie je jednoduché, hlavne tá druhá časť – prijať to, kto som, keď som sám sebou. Mienka spoločnosti dlhodobo nezmyselne ovplyvňuje, ako by mal muž vyzerať a správať sa. Tá slovenská obzvlášť. (A zasa by som sa mohol vrátiť k svojmu heslu z 2. otázky...)
Treba si však uvedomiť, že zdravo sebavedomý muž, ktorý vie, čo chce a prejavuje to, zaujme rozhodne viac ako ten, ktorý sa krčí pred názormi spoločnosti, a tým aj pred názormi svojho vlastného ja.
Viac informácií nájdete na stránke miko.land